Koho si beriete v Indii za manžela? Celú rodinu

Autor: Lucia Artimová Giri | 7.2.2015 o 11:34 | (upravené 8.2.2015 o 11:34) Karma článku: 7,93 | Prečítané:  2067x

Život v klasickej indickej generačnej rodine nie je dva krát ružový. Akokoľvek rozprávkovo a príjemne na začiatku vyzerá...A tak dnes píšem o tom, ako som sa vydala a nikdy neokúsila rolu manželky, práve naopak, okamžite sa stala "dcérou" svokry. Šperky, šaty, parfémy, iné "dary" a pocit nesvojprávnosti sú tak na dennom poriadku. 

 

Indické zásnubyIndické zásnuby

Informácia pod mojou fotografiou, že som zasnúbená s Indom je už neplatná. Vydala som sa :) V tomto článku však opis tej "rozprávkovej tučnej indickej svadby" a zároveň reklamnej kampane pre moju indickú rodinu preskočím a rovno zabrdnem do života v klasickej generačnej rodine. 

Napriek môjmu počiatočnému pesimizmu voči tradičnému spoločnému bývaniu so svokrovcami som sama seba presvedčila o opaku a nevyhnutnosti generačného bývania. A? Bola to chyba! Dnes sú to dva mesiace nášho "harmonického" bývania a ja som s nervami v koncoch, pripravená otočiť sa na opätku každú sekundu a neobhliadnuť sa. Moje počiatočné nadšenie z bývania v luxusnom byte, s bazénom a saunou ustúpilo nevrlosti a prerástlo do akéhosi stavu nenávisti. Pretože akokoľvek je indická svokra príjemná, starostlivá a milá, stále je to svokra a ešte k tomu indická, ktorá je hlavou rodiny, jej generálom a rozhoduje o chode domácnosti. 

Čo to znamená v realite? Ukladanie riadov podľa jej predstáv, používanie hrncov počas môjho varenia podľa jej predstáv (a každý z nich je rovnaký, no nejakým spôsobom sa musím ich naučiť rozlišovať), ponúkanie rád a zlepšovákov každú minútu aj bez môjho prejaveného záujmu, otázky typu "Jedla si už?" "Čo budeš jesť?" "Načo to chceš jesť?" "Chutí ti to?" "Prečo?" "Chceš do toho soľ? Prečo nie?" .... Počas dvoch mesiacov sa zo sebestačnej 26 ročnej ženy stalo nesvojprávne dievčatko. Ocitla som sa v role "10 ročnej dcéry", ktorá nevie narátať do troch. A napriek tomu, že takmer každá Indka by so mnou menila miesto, nedokážem jej snahu o starostlivosť o mňa brať v žiadnom ohľade pozitívne. Nie som manželka svojmu mužovi, som jednoducho dcéra svojej svokre.

Nevarím, lebo veď ona je tu a ja si mám oddýchnuť... 

Neupratujem, lebo veď ona je tu a ja si mám oddýchnuť...

Neperiem, lebo ak by som sa k práčke priblížila, zastihla by ma dlhá prednáška o jej používaní, nevhodnom výbere prášku, zlom sušení prádla...

A pozitívne to nie je ani vo vyjadrovaní lásky a starostlivosti. Indický spôsob vyjadrenia lásky je "buchnát" do hlavy, pleca, chrbta či inej časti tela a trvalo mi dosť dlho odnaučiť ich od podobných prejavov lásky. 

Súkromie samozrejme zo života úplne vymizne, nakoľko rodinka ovláda moje príchody, odchody, miesta pobytu, časy toalety. Článok píšem po mesiaci strávenom iba s rodinou nakoľko môj muž ho strávil pobytom v Mumbai a je teda plný negatívneho cítenia. Možno to nie je až tak zlé, ale ako sa teraz cítim? Uväznená v zlatej klietke. Mám čokoľvek po čom zatúžim, nemusím nakupovať, míňať peniaze, variť, upratovať...Dostávam šperky, oblečenie, parfémy. Vlastne som sa stala akousi nesebestačnou osobou...Musím byť len usmievavá manželka a "dcéra". Indovia by sa aj rozdali, ale zjavne nevedia, kedy je dosť. 

Pre koho je teda spolužitie v indickej rodine výhodné? Deti, nesvojprávne osoby, princeznú na hrášku. 

Výsledok = sťahujeme sa :) Aj keď nie do luxusu, ale do svojho, kde si budem ukladať vidličky a lyžice podľa svojho presvedčenia a variť manželovi každé ráno čaj :) 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?